Prázdny
0,00 €
 
-17 %
Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru

Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru

Dátum vydania: 2017
Od najstarších čias formovania európskej kultúrnej identity patria Slovania k vý-znamným civilizačným formantom celého európskeho kultúrneho horizontu. Osobitnú zložku v rámci tohto vývinového procesu predstavujú kresťanské hodnoty slovanskej kultúry, ktoré spájajú všetkých Slovanov s európskym kresťanským ...
Bežná cena knihy: 10,00 €
Naša cena knihy: 8,30 €
Ušetríte: 17 %
Dostupnosť: Posledných pár kusov na externom sklade
Detaily o knihe
Počet strán: 183
Väzba: Pevná
Rozmer: 168x240 mm
Hmotnosť: 455 g
Jazyk: SK-RUS Slovenský-Ruský
EAN: 9788089489312
Rok vydania: 2017
Žáner: Osobnosti a osudy
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili aj...
Transit
Rudolf Havlík
0,00 €
The First to Die at the End
Silvera Adam
16,44 €
Váš mozek se dokáže změnit
Norman Doidge
14,49 €
Tři jablka spadlá z nebe
Abgarjanová
16,34 €
Štěstí je dost pro každého - Najděte si to své
Johnson Pamela Gail
20,29 €
Hledej Krtka
Miler Zdeněk
7,00 €
O knihe
Od najstarších čias formovania európskej kultúrnej identity patria Slovania k vý-znamným civilizačným formantom celého európskeho kultúrneho horizontu. Osobitnú zložku v rámci tohto vývinového procesu predstavujú kresťanské hodnoty slovanskej kultúry, ktoré spájajú všetkých Slovanov s európskym kresťanským a kultúrnym prostredím. Východiskom interdisciplinárneho slavistického výskumu slovenskej a slovanskej kultúry a jej nezastupiteľného miesta v rámci európskej civilizácie, kultúry a identity je predovšetkým sám fakt inštitucionalizá-cie slovanskej bohoslužobnej, duchovnej i písomnej kultúry a svetskej i cirkevnej správy. Je to významný historický i kultúrny fenomén a počin, ktorý je dôležitý nielen pre všetkých Slovanov, ale najmä pre celé európske kultúrne prostredie, pretože slovanský jazyk sa popri latinskom, gréckom a hebrejskom jazyku stal oficiálnym jazykom cirkvi a celého vtedajšieho civilizovaného európskeho kresťanského sveta. Tento fakt dokazuje významné a nezastupiteľné miesto Slovanov,a ich dôležitý podiel na formovaní spoločnej európskej kultúry založenej na rozmanitosti jej prejavov v oblasti písomnej kultúry a civilizácie. Prínos slovanskej písomnej kultúry možno vidieť už pri vzniku prvého prekladu Biblie do staroslovienčiny, ktorý spolu s prekladmi liturgických textov poukázal na vysokú úroveň a kultivovanosť slovanského jazyka. Sám preklad Biblie do jazyka zrozumiteľného všetkým Slovanom predstavuje nielen zavŕšenie snáh o uznanie inštitucionalizovaného slovanského duchovného a religiózneho prostredia, ale je dôležitým východiskom pre ďalší systematický rozvoj slovanského jazykového, kultúrneho a kresťanského prostredia. Za dedičov tejto najstaršej duchovnej a kultúrnej tradície, ktorej korene siahajú na Veľkú Moravu, sa hlásia všetky religiózne tradície slovanského východu, západu i juhu, keďže vznikli v systéme synergie duchovných hodnôt a kresťanských partikulárnych konfesionálnych tradícií. Konfesionálna diverzita Slovanov preto nesúvisí len s cirkevnou schizmou; Slovania žili v rozličných oblastiach, v ktorých dominovala latinská aleb byzantská konfesionalita. No ani napriek helenizačným i latinizačným vplyvom, napriek mnohým náboženským nepokojom a reformácii, dedičstvo slovanskej duchovnej a religióznej tradície našlo svoje uplatnenie v celom slovanskom svete a vo všetkých konfesiách. Svedčí o tom úcta k zakladateľom slovanskej písomnej a duchovnej kultúry a k dielu s Cyrila a Metoda, sv. Gorazda, sv. Klimenta a ďalších ich spolupracovníkov ako sv. Nauma, Angelára a Sávu, ktorých význam možno pochopiť nielen v kontexte liturgickej a náboženskej spisby v cirkevnoslovanskom jazyku, ale aj v latinskej tradícii rozvíjajúcej sa v slovanskom prostredí. Tento dôležitý signál slovanskej jazykovej i duchovnej identity je jedinečným príkladom existujúcej spoločnej a vytrvalej kultúrnej komunikácie, ktorá umožnila formovanie jazykovo, kultúrne i konfesionálne rozmanitého slovanského priestoru, v ktorom sa kontinuálne uskutočňuje intenzívna interkultúrna a interkonfesionálna komunikácia. Z príležitosti Pamätného roka Klimenta Ochridského, ktorému bol venovaný celý rok 2016 a ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a najmä v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV v Bratislave, pod záštitou J. E. Margarity Ganevovej, mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Bulharskej republiky v Slovenskej republike, v spolupráci s veľvyslanectvom Bulharskej republiky na Slovensku a v koordinácii s Cyrilo-metodským výskumným centrom Bulharskej akadémie vied a s Ústavom bulharského jazyka prof. Ľ. Andrejčina Bulharskej akadémie vied uskutočnila v dňoch 5.-7. októbra 2016 medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia s názvom Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (k 1100. výročiu jeho smrti). Konferencia sa uskutočnila v Malom kongresovom centre VEDA SAV. Na konferencii sa zúčastnil tiež veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Aleksej Fedotov, veľvyslanec Gruzínskej republiky na Slovensku Ravez Gachechiladze, tajomník Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku, tajomníčka Veľvyslanectva Chorvátskej republiky na Slovensku a tiež poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen jej výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Dušan Čaplovič. Počas konferencie slovenskí, bulharskí i ruskí slavisti prezentovali aj svoje najnovšie slavistické vedecké publikácie a po jej skončení sa v Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku v Bratislave uskutočnila premiéra filmu z produkcie Bulharskej národnej televízie s názvom Putovanie za zázrakmi (Bojko Vasilev a Chrisimir Tanev), ktorý bol venovaný odkazu sv. Klimenta Ochridského. Tematika konferencie súvisela s tematickým okruhom, ktorý predstavil život a dielo sv. Klimenta Ochridského a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru. Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, bol jedným z pilierov ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, keď sa začala naplno formovať slovanská kresťanská kultúra. Dielo Klimenta Ochridského má zásadný význam pre rozvoj slovanského písomníctva a vzdelanosti a najmä v prostredí južných Slovanov predstavuje osobnosť, ktorá stála pri šírení slovanskej písomnej kultúry. V rámci tohto tematického okruhu sa prezentovali aktuálne výskumy slovenských, bulharských, poľských,českých a litovských kolegov, ktorí sa venovali nielen osobnosti a dielu Klimenta Ochridského a aj jeho prekladateľskému, tvorivému a ideovému prínosu pre slovanské i európske kultúrne dedičstvo. Hoci sa pozornosť venovala dielu a úcte k sv. Klimentovi Ochridskému, jeho prínos v prostredí slovenskej kultúry sa vníma predovšetkým komplexne, najmä v kontexte cyrilo-metodského misijného diela a dedičstva, ktoré je späté s byzantsko-slovanskou písomnou a kultúrnou tradíciou a jej presahmi do latinského písomníctva a kultúry v slovanskom kontexte.