Historický zborník 27, 2/2017

-Čákovci boli starým uhorským šľachtickým rodom, ktorého dedičné majetky ležali pôvodne v Zadunajsku v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej a Vesprímskej. V pohorí Vertés si postavili hradisko, resp. včasnostredoveký hrad Csakvár a disponovali aj vlastným kláštorom – Opátstvom sv. Kríža, ktorý tu nechali Čákovci postaviť začiatkom 12. stor. V polovici 13. stor. bol už rod rozdelený na 12 samostatných vetiev. Prvým známym predkom rodového príbuzenstva mal byť podľa Anonyma vojvodca Sabolč, syn Eleuda. Prví Čákovci sa v hodnoverných listinných prameňoch spomínajú v posledných dvoch dekádach 12. stor. Ich nespochybniteľné vyššie šľachtictvo dokladajú županské a dvorské hodnosti, ktoré pravidelne zastávali na kráľovskom dvore. Na území Slovenska sa po prvý raz stretávame so županom Čákom z rodu Čákovcov (Chac de genere Chac) roku 1219, keď na príkaz kráľa Ondreja II. vyznačil hranice 20-poplužného majetku v Sebechleboch. Z rodu Čákovcov pochádzali aj významní cirkevní hodnostári. Najznámejším z nich bol Ugrin, ktorý bol postupne záhrebským biskupom, potom rábskym a skončil ako ostrihomský arcibiskup (1203 – 1204).-